Přednášející
Popis
Súčasné požiadavky na redukciu obsahu fosílneho $CO_{2}$ v atmosfére vyžadujú potrebu monitorovania dynamiky $CO_{2}$ s cieľom odlíšiť jeho antropogénne emisie od prirodzených, ktorých zdrojom je predovšetkým pôda, ako najväčší suchozemský rezervoár uhlíka na Zemi. To vedie k vývoju rôznych nových spôsobov určovania exhalácie $CO_{2}$, ktoré by dostatočne presne vedeli odhadnúť exhalácie $CO_{2}$ aj z väčších územných celkov. Perspektívnou metódou sa pre tieto účely zdá určovanie exhalačnej rýchlosti $CO_{2}$ prostredníctvom určovania exhalačnej rýchlosti $^{222}Rn$ tzv. radónom kalibrovanou metódou (RKM). Vlastnosti $^{222}Rn$, možnosti jeho detekcie a všeobecne široká monitorovacia sieť poskytujú dobrý základ pre jeho využitie na uvedené účely.
V práci sa zaoberáme overovaním rôznych prístupov určovania exhalačnej rýchlosti $^{222}Rn$ z pôdy pomocou najviac rozšírených teoretických vzťahov, ktorej hodnoty sú následne použité na výpočet exhalačnej rýchlosti $CO_{2}$ pomocou RKM. Oba typy výsledkov, t.j. vypočítané exhalačné rýchlosti $^{222}Rn$ a $CO_{2}$ sú porovnávané s ich nameranými hodnotami, ktoré sme získali z dlhodobých meraní exhalácie použitím akumulačnej metódy uskutočnených na rovnakej ploche počas jedného roka. Vypočítané hodnoty exhalačných rýchlostí z krátkodobého hľadiska výrazne fluktuujú v závislosti od meteorologických prvkov ako je teplota či vlhkosť pôdy, prípadne od koncentrácie $^{222}Rn$ a $CO_{2}$ v pôde, avšak v širšom časovom rozpätí sa tieto priebehy vyhladzujú a pre niektoré testované vzťahy dostávame dobrú zhodu s nameranými hodnotami.
Táto práca bola finančne podporovaná Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV (VEGA projekt č. 1/0213/18, č. 1/0019/22 a č. 1/0086/22), Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (projekt č. APVV-21-0356) a Grantom Mladých UK č. G-22-154-00.
