Přednášející
Popis
Minimálne invazívne výkony na mozgových, srdcových či periférnych cievach sa radia medzi čoraz častejšie realizované výkony. Z najaktuálnejšie dostupných údajov vyplýva, že za posledných desať rokov došlo až k šesťnásobnému nárastu týchto výkonov. Zatiaľ čo stochastické účinky sú bezprahové a nepredvídateľné, deterministické účinky vznikajú v prípade, ak dôjde k prekročeniu určitej prahovej dávky. Avšak mnohokrát práve tkanivové reakcie patria k neľahko rozpoznateľným komplikáciám, pretože sa nemusia objaviť bezprostredne po intervenčnom výkone. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité monitorovanie ožiarenia pacientov a udržiavanie expozícií na najnižšej možnej úrovni. Bez náležitých opatrení môžu byť pacienti v dôsledku komplikovaných a dlho trvajúcich výkonov vystavení zbytočne neprimeraným expozíciám. S cieľom zvýšenia radiačnej ochrany pri intervenčných postupoch pomocou fluoroskopie, či už z hľadiska radiačnej ochrany pacientov alebo zdravotníckych pracovníkov, medzinárodné organizácie v spolupráci s IAEA identifikovali nové výzvy týkajúce sa predchádzania potenciálnych biologických účinkov. V našom príspevku sa budeme venovať radiačnej ochrane pacientov na pracovisku intervenčnej rádiológie nielen z pohľadu hodnotenia radiačnej záťaže, ale aj vzniku potenciálnych tkanivových reakcií.
